Ja a make-up

Ahojte.

Dnes vám načrtnem, čo vlastne make-up všeobecne pre mňa znamená. Samozrejme, ako každá žena chcem aj ja vyzerať dobre, páčiť sa mužom a tak trochu si zvyšovať ego.

Dlhú dobu som si však myslela, že okrem intelektuálnych vlastností a akého takého zmyslu pre humor, som úplne nezaujímavá. Prečo by sa mali za mnou pubertálni chlapci otáčať, keď po uliciach behá kopec iných dievčat stokrát krajších štíhlejších a hlavne bez tváre posiatych tými malými hnusnými potvorami zvanými akné.

Postupne som však začala objavovať svet líčenia. Jasné zo začiatku mi rodičia povolili maximálne tak acnecolor, ale aj to bolo niečo, čo mi pomohlo aspoň trochu vyrovnať sa s malichernými problémami dospievania.

Ako roky pribúdali a rodičia sa v určitých oblastiach stali benevolentnejšími, rozširovala sa moja zbierka aj o iné produkty, ako ceruzka na oči alebo špirála. Volala som ich moje zlatíčka a to myslím naozaj vážne. Myslela som si, že bez nalíčenej tváre som nikto, šedá myš, o ktorú nikto ani nezakopne. Dôvody spomenuté vyššie.

Teraz som už relatívne uvedomelá, emancipovaná vysokoškoláčka :D, ktorá si je vedomá toho, že drvivá väčšina dievčat hlavne v období teen si prechádza podobným stavom ako ja. Veď možno aj preto na uliciach stretávam také množstvo mega namaľovaných dievčat, ktoré ani neskončili základnú školu, ale „plagátik“ na tvári majú farebnejší než ja v mojom veku.

Je to samozrejme len o vlastnom presvedčení a o tom, v čom sa človek cíti dobre, ale v prvom rade je dôležité nepreháňať to. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som patrila k tej skupine, ktorá bola skalopevne presvedčená, že práve vďaka make-upu ma budú mať ľudia radšej, budem obľúbenejšia a každý ma bude zahŕňať stovkami komplimentov. Áno ako som si cibrila techniku tak aj padali nejaké tie komplimenty typu: „Jéj ako si dnes pekne namaľovaná“ a podobne. No efekt „som iná lepšia osoba“ sa nedostavil. Nebola som ani známejšia, ani nikto odo mňa nevypytoval autogram. Uvedomiť si, že make-up je dobrý spoločník, ale zlý pán mi trvalo priznávam asi celú pubertu, ale nakoniec to prišlo.

Nechcem tu nikoho moralizovať, ani nič podobné. Ak je to niekomu príjemné nech je zmaľovaný ako veľkonočné vajce, veď nato všetky produkty v podstate vytvárané sú, aby sa používali. Všetky žiarivé, krásne, farebné tiene sú úžasné, čo si budeme hovoriť, ale radšej všetko s mierou.

Ja make-up milujem a nepredpokladám, že tomu tak nebude aj naďalej. Je to môj dobrý pomocník. Keď sa pekne namaľujem, alebo nalíčim niekoho iného, tak je pocit zadosťučinenia obrovský. No stále to beriem tak, že aj pod tou vrstvou som to stále ja. Že nato, aby ste mali dobrých priateľov a milujúceho partnera žiadne líčidlá nepotrebujete. Ja som práve takého muža stretla. Každé ráno sa pri ňom zobúdzam, vidí ma nenamaľovanú, strapatú, občas v noci slintajúcu, ale stále je tu. Neušiel. A to nemusím mať ani omietku na tvári.

Preto vám chcem na záver len povedať, že každá žena je krásna, bez ohľadu na to či sa maľuje, alebo vôbec nie, či jej look je skôr nenápadný alebo naopak miluje výrazné farby. V prvom rade je dôležité ostať nohami pevne na zemi a uvedomiť si, že to čo ťa robí krásnou, nie je ani tona make-upu, ani modelkovská figúra, ale ty sama a tvoja láska k sebe samej.

Krásnu nedeľu